Šibačka na Ondreja ?

Ďalším zo Stridžích dní je sviatok Ondreja, ktorý sa slávi 30. decembra. Tento sviatok sa z funkčného hľadiska orientoval viac na úkony spojené so Slnovratom a novoročným obdobím. Deň Ondreja bol očakávaný aj kvôli veštbám k vydaju. Verilo sa, že každý má svojho "osúdenca".

Na Ondreja 30. novembra chodili "na koledu" aj pastieri. Zo sebou niesli brezové prúty, ktoré používali na pasenie dobytka. V závislosti od lokality ich následne gazdiná prútom vyšibala po nohách, aby bol pastier pri pasení rezký. Inde prúty pastieri gazdinám rozdávali. Tie si ich starostlivo odložili až do obdobia jari, kedy bol prvý výhon dobytka. Pastier dostal peniaz a za pohárik pálenky.

Počas Stridžích dní bol všeobecný zákaz ženských prác. Na Ondreja sa nesmelo priasť, aby sa vlk "nezamotal" do stáda. V dome , kde mali Ondreja sa nesmelo nič požičiavať, aby ich nepostihla škoda na majetku.

Dôležitou zložkou úkonov počas tohto dňa boli hlavne veštby, ktoré sa viazali na možný vydaj, či ženbu. Verilo sa, že každý človek má svoj osud určený už pri narodení, má svojho osúdenca alebo osúdenicu. 

Aby sa dievčatá dozvedeli meno svojho budúceho muža, varievali počas svätoondrejskej noci halušky s lístočkami. Do vody hodili kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s menami na papierikoch. Prvý lístok , ktorý vyplával na hladinu, jej vyjavilo meno budúceho muža. Na Orave a Liptove musela byť múka, drevo a voda ukradnuté, najlepšie z domu, kde býval Ondrej. Ideálne bolo, keď sa halušky varili v ešte nepoužitom hrnci.

Neodmysliteľným úkonom bolo počas Ondreja "liatie olova". Nad ohňom sa nahrialo olovo na lyžičke a roztopené sa vlialo cez ucho kľúča do misky s vodou. Podľa tvaru, ktorý sa vytvoril hádali aké povolanie bude mať ich budúci muž. 

V mestskom prostredí si dievčatá veštili s troma pohármi, tak sa dozvedeli, či sa do roka vydajú. Dievča, ktoré chcelo veštenie, opustilo miestnosť a ostatné mu na stôl pripravili tri poháre otočené hore dnom. Dva poháre ukrývali prsteň alebo čepiec, tretí ostával prázdny. Keď našlo prsteň, malo sa do roku zasnúbiť, čepiec veštil svadbu a prázdny pohár maril všetky možnosti na vydaj. 

V Honte, Novohrade a na Gemeri chodili dievčatá triasť ploty. V predvečer Ondreja chodili dievčatá k dvoru, kde býval Ondrej. Zatriasli plotom a z ktorej strany sa ozval štekot psa, tým smerom sa malo dievča vydať. Inde chodili triasť plotom pri chlievoch. Koľko krát ošýpaná zakrochkala, o toľko rokov sa dievča malo vydať. V okolí Bratislavy udrelo dievča na chliev a keď sa ošýpané ozvali alebo nie, podľa toho mala byť do fašiangov svadba. Čarovanie a rôzne ďalšie úkony niekedy predchádzala aj celodenná hladovka. 

Nuž úkonov spojených so svätoondrejskou nocou bolo požehnane. Záviseli od lokality a zvykov v jednotlivých častiach Slovenska. Nájsť svojho osúdenca  alebo osúdenkyňu bolo hlavnou náplňou tohto stridžieho dňa. 

V súčasnosti je deň Ondreja a s ním spojené úkony oživovaný činnosťami folklórnych skupín, či súborov. Vzrušenie z poznania svojho nastávajúceho alebo nastávajúcej tak upadá do zabudnutia. Tlkot srdca, zvedavosť, očakávanie v dušiach mládencov a dievčat ostáva spomienkou v našej tradícii. Keď si predstavím ako kráčam tmavým večerom, pod nohami mi puká čerstvo napadaný sneh, v srdci si nesiem túžbu po poznaní a najdôležitejšie pre mňa je urobiť všetko potajme, v tichu a správny čas, prichádza len povzdych: "Ach, čarovná chvíľa nesúca mystiku momentu a mágiu starobylých čias." 

Za Etnologiku napísala: Svetlanka

Pramene: Emília Horváthová - Rok vo zvykoch nášho ľudu, 1986., / Zora Mintalová-Zubercová a kol., Veľká kniha slovenských Vianoc,2008, VMS.Design by: freepik.com