Nastáva čas Vianočný - Stridžie dni

Pozývame Vás k seriálu Nastáva čas Vianočný, kde budem počas adventu písať o rôznych zvyklostiach, obyčajovej kultúre a o tom, čo stojí za to si prečítať a odovzdať našim deckám, prípadne si pripomenúť alebo obohatiť vlastné tradície o tie zabudnuté... 

Spoločenský život našich predkov v zimnom období prinášal iný spôsob života a charakter prác ako v lete. Každodenné činnosti sa preniesli z polí do príbytkov. Pracovalo sa nanajvýš vo dvore, spracúvala sa zozbieraná úroda, opravovalo a zhotovovalo sa náradie na ďalšiu sezónu. Ženy priadli, tkali, šili, párali perie. 

Celé spoločenstvo sa stretávalo v komornejšej tichšej atmosfére. Hlučné zábavy vystriedali rozhovory pod strechami domov, rozpovedali sa príbehy, rozprávky, zaspievalo sa popri práci. Tak ako kedysi aj dnes prechádzame týmto silným cyklom spolu s prírodou. Čo však znamenalo skoré stmievanie, krátky deň a dlhšia noc v predstavách našich starých rodičov?

Pocity úzkosti a strachu v tomto "temnom" období si vysvetľovali ako narastanie aktivity nepriaznivých síl. Verili, že pomocou rôznych ochranných prostriedkov môžu odohnať zlé sily zo svojho okolia. Tieto dni boli popretkávané rôznymi zaklínadlami, vešteniami, modlitbami. 

Už vpred večer Kataríny sa jedol cesnak a robili sa ním kríže na dverách. Na rovnaký účel slúžila aj posvätená krieda. Počas celého cyklu stridžích dní platili určité pravidlá a zákazy. Jeden z najdôležitejších zákazov bol zákaz návštev žien ako prvých návštevníkov domu. Do domu nesmela prísť prvá žena - pretože bola hneď považovaná za strigu, či mala v úmysle škodiť alebo nie. Preto boli očakávaní hlavne mládenci a muži, ktorí už zavčas rána chodili z domu do domu. Obchôdzky robili mládenci - polazníci v maskách a v každom príbytku zavinšovali krátky vinš. Prísne sa dodržiaval aj zákaz priasť, šiť , tkať... .

Po zotmení sa nesmelo nič požičiavať, vymieňať, obchodovať. Ako ochrana pred zlými silami bola aj vyvolávanie hluku praskaním bičom, streľbou, trúbením, rozbíjaním hlineného riadu, či rinčaním reťazí. Každý z týchto významných sviatkov má svoju "výbavu zvyklostí", ktoré sa pevne dodržiavali a niektoré z nich presiakli až do súčasnosti. Je len na každom z nás, ktoré si ponecháme, či obnovíme v našej vlastnej rodinnej tradícii a budeme ich posúvať ďalším generáciám.

Naše deti majú veľkú fantáziu, otvorené srdcia a veľké zvedavé oči a uši. Dnes už "netradičné tradície" im môžu urobiť advent čarovným a jedinečným.

Napríklad obyčajou, ktorá vznikla v mestskom a neskôr dedinskom prostredí bolo "púčkovanie konárikov". Jednotlivé prúty odrezané z ovocného stromu symbolizovali jedno želanie. Podľa toho, ktorý prút vyhnal listy do Štedrého večera, to želanie sa malo splniť. Pre mladé dievčatá by bolo možno zaujímavejšie pomenovať prúty chlapčenskými menami a prútik, ktorý vyženie listy do Štedrého večera ako prvý, nesie meno jej vyvoleného. 

Mám dve malé dievčatá, s ktorými si advent užívam po všetkých stránkach. Táto "čarovná" je jedna z nich. Ukázať deťom ducha Adventu a Vianoc nie je pre nich nič neobvyklé - vnímajú ho celým telom, mysľou a srdcom. 

Verím, že tento seriál bude pre vás plný inšpirácií a možnosťou ako obohatiť svoje predvianočné obdobie aj o mágiu z čias kedy predstavy človeka o duchovnom svete, vesmíre a Bohu vychádzali z rôznych presvedčení, múdrostí ich vlastných predkov a čistoty a pokory srdca.  

Za Etnologiku napísala: Svetlanka

Pramene: Emília Horváthová - Rok vo zvykoch nášho ľudu, 1986., / Zora Mintalová-Zubercová a kol., Veľká kniha slovenských Vianoc,2008, VMS.Design by: freepik.com